Stratené dedičstvo. Prečo je náš štát krajinou neznámych vlastníkov?

Právo pre občana29.9. 2025603x

Zem, polia a lúky stáročia živili našich predkov. Od pôdy a úrody závisel ich každodenný život. Slovensko bolo agrárnou krajinou, kde každý kúsok zeme mal svojho gazdu.
Predstavte si, že zem vašich predkov nie je vaša. V katastri dodnes stojí ich meno, hoci už dávno nežijú. Na Slovensku existujú statisíce takýchto parciel.
Pôda bez pána, dedičstvo stratené v čase.

1. Dedičstvo rozdelené na drobné

Už v časoch Uhorska platilo dedičské právo, ktoré prikazovalo deliť majetok rovným dielom medzi všetkých potomkov. Tento princíp tzv. egalitárneho delenia mal na prvý pohľad zabezpečiť spravodlivosť, v skutočnosti však spôsobil postupnú a dlhodobú fragmentáciu pôdy.

Po niekoľkých desaťročiach sa z jedného hospodárstva stali parcely s desiatkami spoluvlastníkov. Každý z nich vlastnil iba ideálny spoluvlastnícky podiel, no často taký malý, že neumožňoval samostatné rozhodovanie ani efektívne hospodárenie.

V rakúskej časti monarchie, vrátane českých krajín, sa vyvinula odlišná právna úprava známa ako Anerbenrecht, ktorá smerovala k zachovaniu hospodárstva ako celku. Hospodárstvo pripadlo jednému z dedičov, spravidla vybranému potomkovi s povinnosťou vyplatiť ostatných. Tento model bránil drobeniu pozemkov a umožnil zachovať pôdu ako funkčné hospodárske jednotky.

2. Vysťahovalectvo do Ameriky

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia zo Slovenska odišli za oceán státisíce ľudí. Hlavným dôvodom bola hospodárska núdza a malé podiely pôdy, ktoré rodiny nedokázali uživiť. Návraty boli rôzne. Niektorí emigranti sa po rokoch vrátili a dokázali si kúpiť nové majetky, iní zostali v Amerike či Kanade natrvalo.

Pozemky, ktoré vysťahovalcom patrili v rodnej krajine, väčšinou ďalej užívala rodina. Právne však zostali zapísané na ich meno. Ak emigranti zomreli v zahraničí, dedičské konania sa na Slovensku často vôbec neotvorili. Chýbali potrebné listiny, rodiny stratili kontakt so svojimi príbuznými, a nastupujúca kolektivizácia situáciu len zhoršila.

Keď sa po roku 1995 zaviedol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), tieto parcely sa opäť zapisovali do katastra. A tak sa na listoch vlastníctva objavili mená ľudí alebo ich potomkov, ktorí už celé generácie žijú v USA či Kanade. Tento jav je dodnes viditeľný, v katastri nájdeme celé rodiny zapísané ako spoluvlastníkov pôdy, o ktorej často ani netušia, že ju vlastnia.

3. Povojnové presuny obyvateľstva a emigrácia

Po druhej svetovej vojne Slovensko zasiahli rozsiahle demografické zmeny. Na základe medzinárodných dohôd boli desaťtisíce Nemcov odsunutých, časť maďarskej menšiny presídlená do Maďarska či do českých krajín a židovská komunita sa stala obeťou holokaustu. Tieto skupiny vlastnili značnú časť pôdy. Po ich odsune pôda prešla do vlastníctva štátu, alebo iných subjektov ale časť pozemkov zostalo právne zapísaných na pôvodných vlastníkov.

Podobná situácia nastala aj pri emigrácii po roku 1948, keď mnohí Slováci odišli do zahraničia. Ich rodičia zostali hospodáriť doma, no po ich smrti sa dedičské konania často neotvorili. Bránil tomu nedostatok listín, prerušené rodinné väzby alebo politické okolnosti. Výsledkom bolo, že značná časť pôdy ostala evidovaná na mená ľudí, ktorí už dávno nežili, alebo sa k nej ich potomkovia nikdy neprihlásili.

4. Obdobie komunizmu a kolektivizácie

Po roku 1950 došlo k zásadnej zmene právneho režimu – vlastníctvo už nevznikalo zápisom do pozemkovej knihy, ale iba na základe právneho titulu. Zápis sa stal len formálnym potvrdením, a preto sa nové údaje postupne prestali dopĺňať.

V roku 1956 bola zavedená Jednotná evidencia pôdy (JEP), ktorá evidovala užívateľov, nie vlastníkov. Rozhodujúce sa stalo to, kto pôdu obrába, najčastejšie jednotné roľnícke družstvá (JRD). Proces kolektivizácie v 50. a 60. rokoch viedol k tomu, že pôda bola hromadne „odovzdávaná“ do družstiev. Generácie, ktoré stratili možnosť hospodáriť na vlastnej pôde, prestali uplatňovať svoje vlastnícke nároky a mnohé parcely zostali zapísané na dávno zosnulých vlastníkov.

Definitívny koniec pozemkových kníh prišiel v roku 1964 prijatím zákona o evidencii nehnuteľností. Nový systém však neprevzal všetky údaje z pôvodných pozemkových kníh, čo spôsobilo, že časť vlastníkov úplne „zmizla“ z oficiálnej evidencie.

5. Po roku 1989 a dnes

Pád komunizmu otvoril otázku, ako napraviť desaťročia zanedbané vlastnícke vzťahy k pôde. V roku 1995 preto vznikol zákon č. 180/1995 Z. z., ktorý zaviedol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Jeho cieľom bolo doplniť chýbajúce údaje, identifikovať vlastníkov a vniesť poriadok do právneho chaosu v katastri.

Ako sme už vysvetlili v článku Čo je ROEP a prečo vznikol, pôvodne sa predpokladalo, že celý proces potrvá päť rokov. V praxi sa však vyhotovoval postupne, po jednotlivých obciach, a natiahol sa na viac než štvrťstoročie.

Proces ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) priniesol do systému vlastníctva pôdy veľkú zmenu, každý pozemok dnes má svoj list vlastníctva. Zároveň však spôsobil množstvo nepresností a nespravodlivostí, ktoré vznikli počas jeho realizácie.

Mnohé konania prebiehali takzvane „od stola“, bez účasti obyvateľov obcí, ktorých sa týkali.

Ľudia často vôbec netušili, že sa v ich katastri proces obnovy uskutočňuje, a po rokoch zistili, že ich rodinné pozemky boli prepísané na iných.

ROEP tak síce zjednotil evidenciu, no zároveň spôsobil, že státisíce hektárov pôdy sú evidované na nezistených vlastníkov alebo mená dávno zosnulých osôb.

Štát sa nikdy systematicky nezaoberal vyhľadávaním pôvodných dedičov a celé dôkazné bremeno preniesol na rodiny.

Dnes sa ROEP prakticky uzatvára a jeho úlohu preberajú pozemkové úpravy, ktoré majú priniesť presnejšiu evidenciu aj reálne usporiadanie vlastníckych a užívateľských vzťahov.

Medzitým pozemky nezistených vlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond (SPF). Ten má však iba obmedzené kompetencie. Pozemky, ktoré má v správe môže prenajímať a previesť z určitých právnych dôvodov, no nenahradí rozhodnutia skutočných vlastníkov.

📘✨Stiahnite si náš návod :
5 Krokov, ako získať späť “stratené dedičstvo“ ZDARMA.
A overte si, či sa netýka aj vašej rodiny ešte dnes.